Paradoxom dnešnej doby je, že hoci všetko beží strašne rýchlo, aj tak sa neustále snažíme zrýchľovať, no to sa nedá donekonečna. Napokon predsa len potrebujeme spomaliť, uvoľniť sa, vyprázdniť myseľ plnú neustálych podnetov.

Myslím, že jedným z prvých, avšak málo známych priekopníkov zentangle bola moja mamka.

Pamätám si, ako sme v obývačke mali na stolíku telefón (taký ten s káblom a otáčacím číselníkom) a pri ňom bolo vždy pero a nejaký zošit. Keďže toho času sa popri telefonovaní nedalo behať po byte a robiť všeličo možné, pri dlhých telefonátoch si mamka vzala pero do ruky a kreslila. Postupne rohy všetkých stránok zošita zdobili všelijaké tvary, postavičky, vlnovky, mriežky, srdiečka i úplne abstraktné, neidentifikovateľné nákresy. Či sa mamka po tomto výkone cítila zrelaxovaná, to veru neviem. Každopádne som tento jej kresliaci zvyk okukala a často si bezmyšlienkovitým kreslením krátila čas na nudných vyučovacích hodinách v škole.

Časom som na to pravdaže zabudla. Po škole a neskôr popri deťoch bolo roboty až-až, telefón už nemá šnúru, ktorá by ma donútila aspoň pri klábosení posedieť, život nabral rýchle tempo, nie je kedy si len tak čmárať.

No čím je život rýchlejší, tým viac spomalenie potrebujeme. A nejak takto som sa dostala k arte terapii, kde som sa dočítala o zentangle a okamžite sa mi v mysli vynoril obraz z detstva.

Zentangle je v podstate fancy názov pre bezmyšlienkovité kreslenie. Úžasné na ňom je, že sa nedá urobiť správne alebo nesprávne. Na tento druh kreslenia sa vôbec netreba sústrediť, práve naopak. Ideálne je úplne sa vypnúť, nechať myseľ odpočívať, na nič nemyslieť, priveľmi nešpekulovať.

Netreba ani žiadne veľké umelecké cítenie či talent, dokonca ani špeciálne pomôcky. Stačí obyčajný papier a čierny liner alebo pero či mäkká ceruzka. Je fajn použiť štvorcový papier, pretože v prípade štvorca neriešime, kde má papier vrch, spodok, či boky, nemá presne stanovenú orientáciu, čo nám umožňuje väčšiu slobodu v kreslení a ľubovoľnom otáčaní papiera aj v priebehu kreslenia.

Najprv si voľnou rukou vyznačíme okraje – vznikne nám štvorcový rámik, ktorý budeme zapĺňať kreslením. Vnútri rámika natiahneme rozličné čiary, ktoré nám vnútorný priestor rozdelia na menšie polia.

A môžeme sa pustiť do tvorenia. Jednotlivé okienka zapĺňame rôznymi opakujúcimi sa abstraktnými tvarmi. Jedno políčko vypĺňam jedným tvarom, až kým nie je celé pokreslené. v druhom políčku môžeme tvar zmeniť… alebo aj nie. Tvary by nemali vyjadrovať žiaden konkrétny objekt, má ísť o čiary, bodky, štvorčeky, trojuholníky, krúžky, vlnovky a podobne. Takisto, nikde nie je napísané, že vyplnené musí byť všetko, aj voľný priestor má svoje čaro.

Celý obrázok kreslíme čiernym linerom, takže nám myseľ nezaťažuje rozhodovanie o farebných kombináciách a čo sa k čomu bude hodiť. Ideálne je príliš nerozmýšľať ani nad použitými tvarmi, skrátka len položiť pero na papier a nechať ruku, nech sa realizuje. 🙂

Nad výsledkom sa veľmi trápiť netreba – nemôže to vyzerať zle. Nie je to súťaž, je to svojim spôsobom terapia, meditatívna činnosť, ktorá má pomôcť rozbúrenej mysli upokojiť sa a utíšiť. Tak si to vyskúšajte!

Zoberte si k poobednej šálke kávy namiesto mobilu do ruky pero. Skúste na 15 minút prerušiť neustály tok informácií a stíšiť sa, nepremýšľať, neriešiť, len kresliť, dýchať a – žiť.